reklama

Oci, videl som ťa v telke...

...volal mi môj 17 ročný syn. "Mňa? A to kedy?" "Niečo si rozprával na tribúne, dávali o 17.novembri."

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Neviem, či chápal o čom bola "Nežná". Asi ako dnešní sedemnásťroční nechápu, čo sa to dialo keď sa narodili. Veď to je pre nich tak príšerne dávno...
Stál som tam vzadu za maličkou tribúnou, mokrý od padajúceho dažďa so snehom a tŕpol som či sa mi podarí dostať až na najvyšší schodík tribúny k Milanovi Kňažkovi. Prísne selektovali kto je dôveryhodný a možno ho pustiť až k mirofónu a tiež či im to scenár dovolí. Vcelku tam bola tlačenica. Ľudí, ktorých som okrem neho nikdy v televízii nevidel a odrazu ich mená každý v meste spomínal. Bol to už posledný deň pred generálnym štrajkom a ja som mal aj pre tých ešte nerozhodnutých priniesť posolstvo z našej fabriky, že to čo o nás písala Smena je bohapustá lož a že my do štrajku ideme.

Ideme aj napriek masírovaniu mozgov a naháňaniu strachu. Hoc aj tak nenápadne sem - tam v nedeľu, akoby náhodou okolo obeda, keď sa na poli medzi železničnou traťou a bunkrom, pri dvojitom ostnatom drôte u benziniek a nadjazde v Petržalke, vyrojili pozuby ozbrojení "pohraničiari" a pred nimi tak zo sto metrov kľučkoval "diverzant" bežiaci ozlomkrky po prostriedku poľa, občas sa otočiac s výstrelom z pištole. Za ním pomaly, rozvážne, uvedomujúc si beznádejnosť jeho počínania, v rojnici postupovali vojaci a pálili zo samopalov ako o dušu. Od takejto duševnej polievočky pre polovicu sídliska sú už naše deti ušetrené. Asi aj tak veľmi neveria tomu, že to tak ešte nedávno bolo.

Pomaly postupujem po schodíkoch k mikrofónu, rečníkov je neúrekom a čas vyhradený na demonštráciu sa pomaly kráti. V mysli sa mi vybavujú rôzne súvislosti. Čierny pasažier vo večernom autobuse 16.novembra, ktorý revízorovi neustále opakoval:"Prosím Vás, len nijaké násilie..." V ten večer som jeho slová považoval skôr za študentskú recesiu.
Alebo sa mi vybavila v pamäti politická relácia maďarskej televízie spred vyše polroka, ktorá to s presadzovaním "zdravého rozumu v politike", myslela celkom vážne ešte skôr ako Gorbačov odštartoval perestrojku. Tak v tejto relácii sa istý sovietsky rozviedčik žijúci v exile, vyjadril na začiatku jari 1989(!), že Československo čaká horúca jeseň, s veľkým politickým pohybom. To bol predsa veľmi jasný signál, že takto to chcú už aj tí hore...

Z myšlienok ma vytrhne rozruch dole pod tribúnou. Od jedálne Kamzík sa nad hlavami ľudí pohybuje smerom k tribúne tácka plná obložených chlebíkov a pohárov s horúcim čajom. Pobavilo ma to a obdivoval som šikovnosť ľudí, ako aj so skrehnutými rukami tácku udržali. Úsmev sa mi stratil v okamihu, keď som pochopil, že tá tácka sa nezadržateľne blíži ku mne. Preboha, tá hanba ak ju prevrátim. Ešte aj na opačnom konci sveta sa mi pri telke budú rehotať. V tom okamihu som celkom zabudol, načo som sem vlastne prišiel.

Napokon som Budajovi s Kňažkom nedal hladom zahynúť. Iba sa pamätám, že burácanie tých vyše päťdesiattisíc ľudí tam dole predomnou ma tak neroztriaslo, ako jedna obyčajná plechová tácka s čajom a chlebíkmi...

Miroslav Mojzeš

Miroslav Mojzeš

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ako technik strážim plnenie aj tých najbláznivejších predstáv konštruktéra, ako bežný človek prejavy súdnosti vôkol seba. Zoznam autorových rubrík:  Aj toto bolo...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu