Cestou z pošty mnou lomcovala zúrivosť, neveriacky som vypliešťal oči na list ako šička na výplatnú pásku, popri čom som si uvedomil, že som objavil zopár celkom nových vulgarizmov. Ešte pred pár týždňami som súcitil s tými, ktorí si liečili nervy po obdržaní oznámenia o astronomicky vysokých dlhoch za koncesionárske poplatky v duchu si blahorečiac, že som toto nezanedbal. Aj keď podobne si to asi mysleli viacerí postihnutí.
Zrejme úspechom akcie rozhlasu posmelená Spoločná zdravotná poisťovňa mi poslala oznámenie, že moju dlžobu nakoľko som ju neuhradil ani do 31.12.2004 postúpila vymáhačovi, ktorým nie je nik iný ako Veriteľ a.s. Poviete si celkom logické, snáď až na to ročné oneskorenie. Chybičkou krásy je však fakt, že nie som ani lekár ani lekárnik a táto údajná dlžoba sa vzťahuje na podnikanie, ktoré som ukončil ku koncu roka 2001 a v dobrej viere a úmysle som sa k tomuto termínu so spomínanou zdravotnou poisťovňou aj v dobrom (?) rozišiel, nevedomý si akejkoľvek čo i len 1 Sk dlžoby.
Štátna Spoločná zdravotná poisťovňa, žijúca aj z mojich mesačných platieb si za 4 roky nenašla čas a ani peniaze na poštovné, aby mi napísali aspoň :"... ty sprostý my si myslíme, že to nie je tak ako si to myslíš ty...", a vtedy a vtedy si si ulial nejaké naše peniažky. Nuž, stane sa kadečo, neomylní sedia o pár ulíc ďalej...
Popri tom ako si poisťovne strážia 8 dňovú lehotu na povinné oznamovanie zmien na strane poistencov oháňajúc sa oporou v zákone, ja sa nazdávam, že 4 roky mlčania a potom sa oháňať vymáhačom nemá vonkoncom oporu v obyčajnej ľudskej slušnosti. Najmä ak si ma po toľkých rokoch vedeli nájsť stále na rovnakej adrese a s dlžobou, ktorá po odrátaní úrokov a či penále musela byť na počiatku asi vo výške poštovného...
